Ako si udržať vzťah

Tí, čo za sebou máme aspoň jeden vzťah, ktorý netrval nejaký mesiac vieme, že najväčším problémom vo vzťahoch všeobecne nie je ani zbaliť vysnenú babu či chalana, ani si spraviť jasno, či je alebo nie je ten pravý. Najťažšie je práve vedieť si náš vzťah udržať. Prečo je to ale tak ťažké a čo robíme zle? Je chyba v nás, v partnerovi alebo niekde úplne inde? Možno by sme mali vychádzať práve z dôvodov, prečo sa vzťah snažíme udržať. Poďme sa na to pozrieť.

V človeku sa vo vzťahu bežne prejavujú dve základné časti osobnosti. Jedna romantická, ktorá vo vzťahoch vidí niečo nadzemské a partnera vníma ako lásku na celý život. Tá druhá časť vníma vzťah ako niečo praktické, v extrémoch až niečo sociálne samozrejmé. Či už sa radíte skôr do jednej alebo druhej skupiny, tento príspevok určite čítate preto, lebo Vám na vzťahu záleží. A práve pri tom sa dostávame k tomu podstatnému – motivácii, prečo Vám na vzťahu vlastne záleží a prečo sa ho snažíte udržať.

Tento motív spravidla nie je čierno-biely. Nie vždy je ľahké ho u seba identifikovať a ešte ťažšie býva si tento silnejší motív priznať. Toto uvedomenie je to ale kľúčové k tomu, aby Váš vzťah vydržal a aby ste neboli práve Vy tá osoba, ktorá ho dotiahne k rozpadu omnoho skôr, ako by ste chceli.

Jedným, bohužiaľ väčšinou dominantným motívom držať vzťah pokope, je strach zo samoty a straty istoty, ktorú pre Vás partner predstavuje. Predstavte si, že by Váš partner odišiel na pol roka za prácou, alebo nebodaj odišiel nadobro a Vy by ste ho na ulici zdravili len ako svojho či svoju bývalú/bývalého. Predstava takej situácie Vám asi mierne zviera žalúdok. Ak áno, radíte sa do prvej skupiny ľudí, ktorých k udržaniu vzťahu poháňa strach. A tak ako sa bojíte o stratu bytu, zamestnania či krádeže svojho auta či kreditky, rovnako sa strachujete i o svojho partnera. Uvedomujete si, v akej miere partnera vnímate ako vec, ktorú vlastníte a o ktorú môžete prísť? Možno Vám partner dáva pocit istoty, hodnoty, naplnenia, úspechu. Bojujete tak o to, aby ste o tieto získané pocity, na ktoré ste si už príjemne zvykli neprišli.

Ak totiž partnera nevnímate ako svoj majetok, strach nadobúda úplne inú podobu – bojíte sa o vás – či je rozchod tá správna vec a ako veľmi to vám i partnerovi ublíži alebo či vás to posunie. Možno sa bojíte, či sa dokážete i potom rozprávať a pozrieť jeden druhému do očí. Ak sa bojíte práve týchto vecí, vzťah nevnímate primárne egoisticky a partnera sa nesnažíte vlastniť. Riešite dôsledky na vzťahovej úrovni, nie “majetkovej”.

A práve tu spočíva hlavný problém – ak si myslíte, že partnera vlastníte alebo že mu máte určovať, ako sa má správať, vzťah sa tak stáva bojiskom. Partner tak pre Vás predstavuje vec, ktorú máte doma zamknúť, či v meste pri nákupoch pripnúť reťazou o stĺp. Alebo je partner lovená zver, ktorú neustále naháňate a zatvárať do klietky aby náhodou neušla. A možno partnera vnímate ako svoj bavorák, ktorým sa snažíte navonok tváriť aký ste úžasný (staré podvedome vžité pravidlo, že ľudia vlastniaci krásne veci musia byť aj vo vnútri krásni). Jednoducho povedané, vo vzťahu tak žijete len pre seba a kvôli sebe a k partnerovi sa rozhodne nesprávate ako k slobodnej bytosti. A takto sa vzťah rozhodne udržať nedá.

Ako som povedal na začiatku, nič nie je čierno-biele. Len veľmi málo partnerov žije len v tejto čiernej variante. Určite poznáte i tú bielu časť – otvorenosť, obetavosť, pozornosť a vnímavosť. Úprimnosť, dôvera, citlivosť a pochopenie. Pojmy, ktoré prestávajú byť len pojmami, keď sa svojmu partnerovi zahľadíte do očí a na chvíľu si uvedomíte, že vzťah predstavujete vy a to puto medzi vami. Prestanete vnímať, že človek, ktorého tvár sledujete Vám v minulosti ublížil, zranil Vás, nespravil niečo, i keď sa to od neho čakalo, nepochopil Vás, neveril Vám či Vás klamal. Ak si na tu chvíľu uvedomíte, že čím všetkým ste si prešli spoločne a čo všetko Vás ešte čaká, možno tak naberiete silu. A ak to všetko na chvíľu vypustíte a ostanete len prítomnosti, možno medzi vami pocítite niečo krehké, vzácne a pritom silné.

Práve takto sa posuniete z pozície praktickosti, logickosti a ega do pozície lásky. Keď na chvíľu vypustíte to, kým Váš partner je a má byť pre Vás. Keď zabudnete na to, čo konal a vnímate ho takého aký je. Tento presun znamená ale niečo zásadné – znamená presun od snahy vzťah udržať, k snahe si vzťah vychutnať. Znamená prestať sa báť o stratu či následky a začať si užívať partnerovu prítomnosť.

Až pokým zas jeden z Vás opäť nezačne toho druhého hodnotiť, smerovať, loviť, obmedzovať a všeobecne sa strachovať. Ako si teda udržať vzťah? Zotrvajte čo najčastejšie a najdlhšie v momentoch, kedy partner nie je Vašou bolestivou minulosťou a neistou budúcnosťou ale tou jedinou skutočnou – prítomnosťou.